Od médií k tragédii

Autor: Nikola Červenková | 10.2.2014 o 15:33 | (upravené 10.2.2014 o 15:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  137x

Dnešná doba nás minimálne hodinu denne donúti premýšľať nad silou médií, ktorá nad nami vládne. Dnes mi zo stola do rúk spadla knižka Jozefa Pauera – Od médií k tragédií, ktorá ma inšpirovala. Kniha je smutná svojou pravdivosťou a krásna svojou presnosťou.

 

„ Stmieva sa. V rozvalinách brán sveta sčernelo ticho. V hre vtákov s oblakmi je viditeľné. Steny praskajú, strechy padajú pod  ťarchou nedodržaných slov, nesplnených sľubov, porušených dohôd. Slová ako podstielka. Alebo draví lovci na  postriežke. Namiesto rozhovorov znásobené monológy. V hluchých  chodbách akadémií, škôl, vlád a parlamentov zradné koalície, zradené prísahy , falošné dejiny, prázdne reči. Pýcha v nich špliecha. Lživé memoáre kreatúr zloby, pokrivenej miechy, inkarnovaných ambícií. Ódy na zradu. Kšefty, čachre, intrigy. Chamtivosť, hrubosť, lakomstvo. Obchod s bolesťou, so zúfalstvom, s neresťou. Stále viac ziskov. Stále viac zákonov, stále menej práva."- týmito slovami autor otvára dvere do sveta plného televíznej zábavy, slobody slova, pohybu i vierovyznania. Surfujeme na vlnách internetu. Plavíme sa prúdom rýchlo dostupných informácií. Vieme komunikovať rýchlosťou svetla, ale nevieme vyznať lásku mame, ktorá sedí vedľa nás v rovnakej miestnosti.

Cez neviditeľný plášť spoza displaya dnes každý dokáže napísať slová, ktoré sa aj tak napokon utopia niekde v rieke. „ A žiarivé svetlo ľudskej duše  je zahnané do temných kútov noci oslepujúcimi svetlometmi masových médií." Naše kroky, postoje a názory sú ovplyvnené reklamou a informáciami. Ruku na srdce nech dá ten, ktorého nikdy priamo nezasiahla alebo neovplyvnila nejaká reklama či informácia. Akoby život spočíval v tom, aké máte auto, aké značkové oblečenie nosíte, akú hudbu počúvate, koho volíte alebo čo jete.  Dnes záleží na tom ako sa prezentujete. Vynikáte z davu, keď nemáte umele prsia, kopu svalov, anorexiu alebo dokonalý zostrih či make- up. Vďaka médiám a ich sile sa tak všetko musí podriaďovať dokonalosti, ktorú si niekto sám určil. Reklama diktuje  trendy od stavania z postele až  po prezliekanie do pyžama. Používame frázy z filmov a niektorí majú lepší vzťah k postávam z televízie ako k vlastným rodičom. Chorobou našej doby nie je nedostatok talentov, mozgov či sŕdc. Je to skôr vnútený spôsob života. Naivne si mnohí myslia, že média, ktoré sú tak strašne obľúbené prinášajú pravdu, veci pre človeka, aby mu akokoľvek v živote pomohli. Oni to však robia pre seba a svoju vidinu zisku. Myslíme si, že reprezentujú vonkajšiu realitu, že obrázky a texty sú skutočným svetom. Napriek tomu nám neukážu ako čeliť smrteľnej chorobe, ktorá sa vyskytla v rodine. Ako cítiť a fungovať, keď  niekto pri nás umiera a my bezmocne stojíme v kúte. Nenaučia nás čeliť skutočným veciam. Nenaučia nás milovať - skutočne milovať. Dokonca  nás nenaučia ani bojovať za to, čo skutočne chceme a nie za to, čo chcú ostatní, aby sme chceli.

Ľudia už nevedia medzi sebou komunikovať. Sú čoraz viac sčítaní, majú všeobecný prehľad, sú technickí zdatnejší, ale nevedia sa rozprávať. Vytratilo sa čaro dlhých ručne písaných listov. Nepozeráme si do očí, keď si vymieňajú svoje názory a pocity. Cez internet nemôžeme darovať úsmev. Čo z toho, že môžeme komunikovať s okolitým svetom, keď nevieme komunikovať s človekom na druhej strane miestnosti? V reálnom živote  nie sme vždy odvážni. Nevieme často ako komunikovať s ľuďmi. Tento život  je už omnoho ťažší a niekto nevie vytvoriť ani plnohodnotnú vetu.

Chcela by som zažiť tú dobu, keď  vás osloví muž a popýta si vaše číslo, aby ste sa mohli stretnúť a on vás mohol osobne, lepšie spoznať. Dnes sa ľudia boja. Prestávame riskovať, bojíme sa odmietnutia i bolesti. Miesto žitia sme utiahnutí. Strach z akéhokoľvek cítenia nás núti necítiť a neriešiť nič.  Dni striedajú dni a my sa pomaly prebudíme na mieste, kde budeme sami. V prázdne. Lepšie nám je strávený čas na internete. Radšej si prelistujeme noviny online ako sedieť niekde v kaviarni. Veď čo ak by nás tam náhodou niekto cudzí oslovil? Omnoho radšej čítame s úsmevom na tvári veci, čo prežívajú iní ako prežívať vlastné veci. Ľudí z budúcnosti neustále porovnávame s ľuďmi z minulosti. Nie je každý originál?!

Prečo sa bojíme niekoho zavolať von, dať najavo to, čo máme na duši alebo riskovať a bojovať za to, čo chceme? Bojíme sa. Máme pomýlené hodnoty. „ Tento neodbytný strach utopíme v mori peňazí, sexu, moci, prepychu, ideológií alebo v mnohorakých kokteiloch."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?